<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>chutara &#8211; किंवदन्तीमा भक्तपुर</title>
	<atom:link href="https://grranjit.com.np/tag/chutara/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://grranjit.com.np</link>
	<description>यो किंवदन्तीमा भक्तपुर पेज को वेबसाईट हो। भक्तपुरका मठ मन्दिर, कला भाषा, संस्कार संस्कृती, जात्रा, चाडपर्व, मौलिक सामान बारे जानकारी दिनु हो ।</description>
	<lastBuildDate>Sun, 27 Aug 2023 21:02:48 +0000</lastBuildDate>
	<language>en-US</language>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.8.2</generator>

<image>
	<url>https://grranjit.com.np/wp-content/uploads/2023/06/cropped-cropped-grr-profile-logo-32x32.jpg</url>
	<title>chutara &#8211; किंवदन्तीमा भक्तपुर</title>
	<link>https://grranjit.com.np</link>
	<width>32</width>
	<height>32</height>
</image> 
	<item>
		<title>चौतारा (Chautara)</title>
		<link>https://grranjit.com.np/2023/08/3084/</link>
					<comments>https://grranjit.com.np/2023/08/3084/#respond</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[किंवदन्तीमा भक्तपुर]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 27 Aug 2023 21:02:48 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[स्थान (Place)]]></category>
		<category><![CDATA[chutara]]></category>
		<category><![CDATA[चौतारा]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://grranjit.com.np/?p=3084</guid>

					<description><![CDATA[चौतारा (Chautara) सिन्दुपाल्चोक जिल्लामा अवस्थित एक नगरपालिकाको नाम चौतारा हो । लिच्छविकालमा यस जिल्लामा रहेका पिपलको रुखहरुमा चौतारा रहेकै कारण यस स्थानको नाम चौतारा रहन गएको थियो । राजधानी काठमाण्डौं आसपासबाट मानिसहरु तिब्बत तर्फ नुन लिन जाने समयमा भारी बिसाई थकाइ मार्ने र रात परेको खण्डमा सोही चौतारीमा बास बस्ने गर्दथ्यो । तिब्बतका साथै दोलखा, [&#8230;]]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<h2 dir="auto" style="text-align: center;"><span style="color: #ff0000;"><strong>चौतारा (Chautara)</strong></span></h2>
<div dir="auto"><img fetchpriority="high" decoding="async" class="alignnone size-large wp-image-3085" src="https://grranjit.com.np/wp-content/uploads/2023/08/chautara-1024x300.jpg" alt="" width="1024" height="300" srcset="https://grranjit.com.np/wp-content/uploads/2023/08/chautara-1024x300.jpg 1024w, https://grranjit.com.np/wp-content/uploads/2023/08/chautara-300x88.jpg 300w, https://grranjit.com.np/wp-content/uploads/2023/08/chautara-768x225.jpg 768w, https://grranjit.com.np/wp-content/uploads/2023/08/chautara-860x252.jpg 860w, https://grranjit.com.np/wp-content/uploads/2023/08/chautara.jpg 1366w" sizes="(max-width: 1024px) 100vw, 1024px" />सिन्दुपाल्चोक जिल्लामा अवस्थित एक नगरपालिकाको नाम चौतारा हो । लिच्छविकालमा यस जिल्लामा रहेका पिपलको रुखहरुमा चौतारा रहेकै कारण यस स्थानको नाम चौतारा रहन गएको थियो । राजधानी काठमाण्डौं आसपासबाट मानिसहरु तिब्बत तर्फ नुन लिन जाने समयमा भारी बिसाई थकाइ मार्ने र रात परेको खण्डमा सोही चौतारीमा बास बस्ने गर्दथ्यो । तिब्बतका साथै दोलखा, सिन्धुली, रामेछाप जाने यात्रीहरु चौतारा भएरै जाने गर्दथ्यो भने यहाँ रहेको चौतारीमा थकाइ मार्ने गर्दथ्यो । यसरी चौतारा भएकै कारण यस स्थानलाई चौतारा भनिएको हो ।</div>
<div dir="auto">बि.सं १६९७ मा बुबा लक्ष्मी नरसिंह मल्ल पागल भएपछि कान्तिपुरका राजा भएका प्रताप मल्लको शासनकालमा तिब्बतलाई तह लगाउने र सो क्षेत्रलाई जितेर कान्तिपुरमा मिलाउने जिम्मा काजी भिम मल्लको काँधमा आईपरे । काजी यसै चौतारा भएर तिब्बत गएको थियो । यसरी तिब्बत लगायत कुति, केरुङ, चौतारा पनि मल्लकालमा कान्तिपुरको अधिनमा थियो । लिच्छविकाल देखि कान्तिपुर राज्य अन्तर्गत थापाहरुको अधिनमा रहेको यस स्थान बि.सं १८०३ मा महादेवपोखरी, नालदुम लगायत चौतारा जितेर राजा पृथ्वीनारायण शाहले आफ्नो मीतबुबा रणजित मल्ललाई दिई भक्तपुर राज्यमा गाँभिएको थियो । बिं.सं १८१० मा राजा जयप्रकाश मल्लले पुन: कान्तिपुरमा मिलाएको थियो । बि.सं १८२६ मा राजा पृथ्वीनारायण शाहले भक्तपुर माथी आक्रमण गरि भक्तपुर कब्जा गरेपछि यस क्षेत्र शाहको अधिनमा रहन पुग्यो । भक्तपुर कब्जा पछि त्रसित भक्तपुर लगायत कान्तिपुर, पाटन, साँखुका बासीहरु अन्यत्र बसोबास गर्ने क्रममा यस चौतारामा पनि बसाइँसराइ गरेका थिए । यसरी यस स्थानमा नेवार बस्ती बसिन थाले । पछि राजा रणबहादुर शाहको पालामा फैलिएको बिफर रोगले रोगी एवं परिवारलाई देश निकाला गरेपछि आफन्त खोज्दै थप परिवारहरु यस चौतारामा पुगेका थिए । यसरी नेवार बाहेक यस स्थानमा गुरुङ, शेर्पा, तामाङहरुको पनि बसाई रहेको छ ।</div>
<div dir="auto">लेख: <a class="x1i10hfl xjbqb8w x6umtig x1b1mbwd xaqea5y xav7gou x9f619 x1ypdohk xt0psk2 xe8uvvx xdj266r x11i5rnm xat24cr x1mh8g0r xexx8yu x4uap5 x18d9i69 xkhd6sd x16tdsg8 x1hl2dhg xggy1nq x1a2a7pz xt0b8zv x1qq9wsj xo1l8bm" tabindex="0" role="link" href="https://www.facebook.com/ganeshranjeet?__cft__[0]=AZU1iqptUqxCKoWgyTsDvETK25jNVKrbLSaXQAk5Tjwovrk3uCq_dFhR86GLzN0eHiimi0DePcj_cr1xLkgeijsYKIqapOk3y8NiSDBejFw_Z2pabvMeSBg2GnXcrJ_S2oNwmjcr3l_-SP2xtcIoFihTcQRMDNsxA-PHEkdrKaVtZbiftJpwvhJA4yNrcwMEQ8s&amp;__tn__=-]K-R"><span class="xt0psk2">GR Ranjit</span></a></div>
<div dir="auto">स्रोत: <a class="x1i10hfl xjbqb8w x6umtig x1b1mbwd xaqea5y xav7gou x9f619 x1ypdohk xt0psk2 xe8uvvx xdj266r x11i5rnm xat24cr x1mh8g0r xexx8yu x4uap5 x18d9i69 xkhd6sd x16tdsg8 x1hl2dhg xggy1nq x1a2a7pz xt0b8zv x1qq9wsj xo1l8bm" tabindex="0" role="link" href="https://www.facebook.com/srabindra76?__cft__[0]=AZU1iqptUqxCKoWgyTsDvETK25jNVKrbLSaXQAk5Tjwovrk3uCq_dFhR86GLzN0eHiimi0DePcj_cr1xLkgeijsYKIqapOk3y8NiSDBejFw_Z2pabvMeSBg2GnXcrJ_S2oNwmjcr3l_-SP2xtcIoFihTcQRMDNsxA-PHEkdrKaVtZbiftJpwvhJA4yNrcwMEQ8s&amp;__tn__=-]K-R"><span class="xt0psk2">Rabindra Shrestha</span></a></div>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://grranjit.com.np/2023/08/3084/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>0</slash:comments>
		
		
			</item>
	</channel>
</rss>
